A Girl Called Granger

Preklad: Jimmi

Betta-read: Cyrus

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Povedala, že sa volá Grangerová. Poznal jedno dievča menom Grangerová. Mohlo by to byť to isté dievča? Bola na dovolenke a vyzeralo to, že dali jej izbu niekomu inému. V skutočnosti ju dali Dracovi Malfoyovi. Vráti ju a ona ju príjme? Zamilujú sa?

wwwdotfanfictiondotnet/s/3828376/1/A_Girl_Called_Granger

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.

Kapitola 1.

Izba s výhľadom

Hermiona Grangerová s matkou vbehli do vestibulu malého talianskeho hotela. Jej matka zastala pri dverách. „Drahá, nie som taká mladá ako ty, a už viacej nevládzem utekať."

„Zostaň tu, mama, pôjdem nás ubytovať," odvetila Hermiona. Prešla k recepčnému pultu a povedala: „Prepáčte, volám sa Hermiona Grangerová a mám tu rezerváciu na luxusný apartmán s výhľadom." Zohla sa, aby si napravila remienok na sandále.

Vo vchode toho malého hotela stál nejaký muž, ktorý mal namierené k schodisku. Ubytoval sa tesne pred nimi a práve im ukradol ich izbu. Zastal pri klenutom priechode, aby sledoval, ako sa to pekné dievča ubytováva. Díval sa, keď sa zohla a napravila si remienok na sandále. Mala veľmi pekné nohy, nech to bol ktokoľvek. Kedysi poznal dievča, ktoré sa volalo Grangerová. Mohla to byť ona? Samozrejme, že to bola ona.

„Slečna Grangerová," povedal recepčný. „Je mi to tak ľúto, ale mali ste sa ubytovať do štvrtej a už je päť hodín. Práve sme vašu izbu obsadili."

„Ach, prosím, povedzte mi, že ste to neurobili," vykríkla.

„Je mi to tak ľúto, ale urobil som to," riekol ten muž, ktorému to bolo naozaj ľúto.

„Pochopte, moja matka sa nedávno rozviedla, a ja som práve zrušila svoje zasnúbenie, takže sme chceli prísť do Talianska, aby sme unikli a toto je jeden z mála čarodejníckych hotelov, ktorý je vedený Britmi, a my vážne tú izbu potrebujeme." Skoro skučala.

„My tamtú izbu už vážne nemáme, ale máme ešte jednu. Je jednoposteľová, ale mohli by sme tam dať rozkladaciu posteľ," vysvetľoval recepčný.

„Má nejaký výhľad?" spýtala sa.

„Nie celkom," odvetil. „Má len jedno malé okno."

„Ale, zmeškali sme lietadlo, a potom taxík, čo sme si vzali, dostal defekt, takže pochopte, toto nie je naša chyba." Hermiona bola stále odhodlaná dostať izbu s výhľadom. „Naozaj tu nechcem byť v izbe pre jedného a bez výhľadu."

„A so spoločnou kúpeľňou," oznámil recepčný.

„Nie!" Hermiona prakticky kričala.

Jej matka prišla k pultu a povedala: „Vezmeme si tú izbu, ale možno, kebyže sa vám uvoľní iná izba, mohli by ste nás tam presťahovať?"

„Samozrejme, madam," riekol s úsmevom muž za recepčným pultom. Zavolal hotelového poslíčka a povedal mu, aby zobral ich batožinu a zaviedol ich do ich izby.

Ten muž, ktorý v rohu sledoval celý rozhovor, sa zasmial a rozhodol sa zabaviť sa na jej účet.

Hermionu s matkou zaviedli do ich izby. Vyzerala skôr ako komora. Kúpeľňa bola naľavo a bola spoločná s izbou vedľa nich. Poslíček vysvetľoval, že tie dve izby sú väčšinou využívané rodinami, ale že tá žena v druhej izbe je veľmi milá mladá dáma.

Zložil ich batožinu a šiel zohnať rozkladaciu posteľ. Hermionina matka sa postavila na posteľ a vyzrela z dlhého, úzkeho okna, ktoré bolo v rohu izby. „Srdiečko," povedala Hermione, „ak sa postavíš na posteľ, otvoríš okno a vykloníš sa na okennej rímse, môžeš zahliadnuť morské pobrežie."

„Aké vzrušujúce, mami," odvetila pohŕdavo Hermiona. „Vieš, ako som sa tešila na túto dovolenku."

Jej matka zliezla z postele. „Stále to bude príjemná dovolenka, drahá. Idem sa osviežiť," a odišla, aby zašla do kúpeľne. Hermiona sa naozaj postavila na posteľ, otvorila okno a vyklonila sa tak ďaleko, ako mohla. Vykláňala sa z toho okna tak, že sa nohami už viacej nedotýkala postele.

Práve vtedy vošiel do Hermioninej izby Draco Malfoy. Naklonil hlavu nabok. Jej zadok a nohy boli to jediné, čo videl. Napokon, bolo to pekné pozadie. O nohách sa už rozhodol, že aj tie sú pekné. „Chystáš sa skočiť?"

Na okamih ju to zaskočilo. Ten hlas odniekiaľ poznala. Odtiahla sa od rímsy a stúpila nohami znova na posteľ. Otočila sa a zbadala pred sebou stáť Draca Malfoya, s rukami prekríženými, a s tým pre neho typickým úškrnom na tvári.

„Pokúšala som sa vyzrieť z okna," riekla, keď prešla po posteli. Ponúkol jej ruku, aby jej pomohol zísť. Neprijala ju, ale sama vyrovnane zišla na zem, pričom používala stenu ako oporu, kým nenarazila na pevnú zem. „Takže, Malfoy, paráda ťa tu stretnúť."

„Tu?" premýšľal.

„V mojej izbe," vyjasnila. „Čo tu robíš, v mojej izbe? Už by mi nemohlo byť väčšmi ukradnuté, čo robíš v Taliansku."

Práve vtedy priniesol do izby poslíček jeho kufre a položil ich na zem.

Draco mu dal prepitné. „Vezmite odtiaľto tamtie kufre; neviem, komu patria."

„Tie sú moje a nikam ich neberte," riekla, keď sa prihnala k poslíčkovi. „Vážne, Malfoy, čo tu robíš?"

„Ach, nastalo malé nedorozumenie. Ty si v mojej izbe. Takže, pá, pá, slečna Grangerová," povedal Draco, kým jej mával.

„Toto je naša izba. Vlastne sme mali apartmán s dvoma spálňami a súkromnou kúpeľňou a nádherným výhľadom, ale niekto nám ju vzal, pretože sme trochu meškali," mala pocit, že ju niečo núti povedať mu to.

„Áno, to som bol ja. To bude moja izba," povedal, keď sa posadil na posteľ.

„Práve si povedal, že toto jej tvoja izba!"

„Ach, nuž, aj toto je moja izba. Potreboval som dať niekam svoju batožinu," vyhlásil.

„Nie! Vzal si našu veľkú nádhernú izbu, ale nevezmeš nám aj našu izbičku! Idem dole a dám celú túto záležitosť do poriadku, ale zatiaľ, vypadni z mojej izby, Malfoy!"

Ukázala na dvere.

V presne tej istej chvíli vyšla jej matka z kúpeľne. Draco sa postavil, šiel si s ňou potriasť rukou. „Zdravím, pani Grangerová. Volám sa Draco Malfoy. Chodil som do školy s vašou dcérou. Je milé stretnúť sa s vami."

„Fíha, no nie ste vy milý a driečny?" povedala, keď pozrela na Hermionu. Hermiona mala chuť zvracať. Draco chytil pani Grangerovú za ruku a pobozkal jej hánky.

Hermiona sa načiahla a vytiahla matkinu ruku z jeho. „Nedotýkaj sa ho, matka, mohla by si niečo chytiť. Musím ísť do vestibulu, aby som dala do poriadku toto nedorozumenie. Zostaň tu, mami."

Vybehla z izby a Draco šiel za ňou. „Kam ideš?" spýtala sa.

„Myslel som si, že bude sranda, keď zo seba urobíš blázna. Viem, že sa na tom kedysi v škole dalo dobre zasmiať," povedal. Zazerala na neho a pohla sa dole schodmi. Postavil sa pred ňu. „Počkaj minútku, Grangerová."

„Čo je?" spýtala taká mrzutá, ako už veľmi dlho nebola. Bol o dva schody nižšie než ona, vďaka čomu boli v rovnakej výške.

„Klamal som. Požiadal som recepčného, aby vymenil naše izby. Počul som dole vo vestibule o vašej prekérnej situácii a pretože ja som bol ten, kto vám ukradol izbu a vy tu budete týždeň, a ja len obchodne pár dní, napadlo ma, že si vezmem tú malú izbu a vy môžete mať znova svoj apartmán," povedal jej.

Zdvihla bradu, čakajúc na pointu... alebo na zvyšok. „Aký je skutočný dôvod, Malfoy? Aké máš postranné motívy?" spýtala sa.

„Ver tomu alebo nie, snažil som sa byť milý," odvetil. „Ale ty ma zraňuješ, naozaj zraňuješ. Neveríš mi, však?"

„Nielen že ti neverím, ale nemám ťa rada, a ani ti nedôverujem," dokončila.

„Fajn, zabav sa vo svojej izbičke, ale ty to povieš svojej matke. Som si istý, že doteraz už ten poslíček presťahoval vaše veci do apartmánu a ona si asi práve teraz užíva všetok ten komfort," vykladal, keď kráčal nahor po schodoch.

Pobehla, aby ho dostihla a riekla: „Fajn, Malfoy. Prijímam tvoju láskavú ponuku. Ďakujem ti." Načiahla ruku, ako spôsob poďakovania. Zmätene sa pozeral na jej ruku. Pripadala si ako blázon a ruku stiahla. „Nepotras mi rukou. Zabudla som, ja som humusáčka a pre teba nehodná," a pohla sa nahor na medziposchodie. Stála tam zmätená, pretože nevedela, kde je jej nová izba.

Prešiel k nej a poťapkal jej po pleci. Otočila sa. „Ty si stále rovnaký kretén, však Grangerová? Ja urobím niečo pekné a potom ma urazíš."

„Ako som ťa urazila? Ty si bol ten, kto mi odmietol potriasť ruku!" riekla.

„Chcel som ju potriasť," vyhlásil.

„A čo ti tak dlho trvalo?"

„Bol som šokovaný, že si ju ponúkla, to je všetko," povedal pravdivo.

„Ach, nuž... tak začnime odznova," riekla, usmiala sa po prvý raz v ten deň. Pomyslel si, že mala aj úsmev dosť pekný. „Ďakujem ti, Malfoy," prevravela, keď mu ponúkla ruku.

Chytil jej ruku do svojej, ale stále sa jej pozeral do očí. Držal jej ruku, ani ju vlastne netriasol. Len držal. Bola trochu v rozpakoch, pretože z nejakého dôvodu si uvedomovala, že sa červená, a čo to pánabeka bolo za brnenie, ktoré náhle pulzovalo celým jej telom? Cítila pichanie na zátylku. Konečne vytiahla svoju ruku z jeho.

„Možno sa neskôr uvidíme v jedálni," a rozbehla sa po chodbe, samozrejme opačným smerom.

„Izba číslo šesť, Grangerová, tadeto," zavolal na ňu a ukázal opačným smerom.

„Och, správne, vďaka!" zavolala na neho a rozbehla sa správnym smerom.

Len čo zabočila za roh, pozrela sa na svoju ruku, tú ruku, čo sa práve dotkla Draca Malfoya, po prvý raz odvtedy, čo ho pred štrnástimi rokmi stretla. Uškrnula sa. ´Hlúpe dievčisko,´ pomyslela si. Správala sa ako hlúpa školáčka. Znova sa začervenala, keď premýšľala o tom brnení, ktoré pocítila, keď ju držal za ruku. Bežala do izby číslo šesť, tej izby s výhľadom, aby sa pripravila na večeru. Dúfala, že ho znova tam dole uvidí.

Draco stál tam, kde ho nechala a pripadal si ako blázon. Prečo držal jej ruku tak dlho? Štrnásť rokov bolo ku nej dobrých. Bola krajšia než si pamätal. Tomu chlapíkovi za recepčným pultom spomenula niečo o zrušenom zasnúbení. Znamenalo to, že je slobodná? Zvláštne. Bude asi musieť svoje obchody natiahnuť o pár ďalších dní. Možno ju chce znova vidieť, a nielen pri večeri. Usmial sa, kráčal do svojej malej izby bez výhľadu a rozhodol sa pripraviť na večeru. Napokon, tam by sa s ňou mohol stretnúť.