Preklad: Jimmi

Beta-read: Tessa

Autor originálu: Cheryl Dyson ( wwwdotfanfictiondotnet/u/ 1152666/Cheryl_Dyson)

Draco Malfoy, vzorový príklad skazenosti, jedného dňa sleduje Hermionu Grangerovú do nepoužívanej časti Rokfortu a objaví jej nepopísateľné tajomstvo... A, áno, celá tá scéna na cintoríne sa neudiala. Cedric Diggory stále žije. Pretože som to povedala.

wwwdotfanfictiondotnet/s/ 3430175/1/Bad_Medicine

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Kapitola prvá

Draco sa nudil. Po tom, čo celé dopoludnie počúval tupé hašterenie Crabba a Goyla, vážne zvažoval, že ich premení na niečo mäkkýšovité a slizké, aby ich umlčal. V konfliktnej situácii sa ako podpora hodili, ale chýbalo im príliš veľa k dobrým spoločníkom na to, aby boli žiadaní. Radšej, než aby ich preklial, zajačal na nich, aby na to dopoludnie vypadli a odpochodoval preč, aby bol sám. Rokfort sa hemžil miestami na premýšľanie osamote, ale dnes bola väčšina najlepších miest obsadená. Hlavne vďaka tomu strašnému dažďu vonku.

Podzemie bolo ešte temnejšie a skľúčenejšie než zvyčajne a keďže Draco už zlú náladu mal, vystúpil po tých večne sa meniacich schodoch a zamieril do vyšších končín. Polhodina bezcieľneho putovania ho zaviedla do dlhej, opustenej chodby lemovanej obrovskými gotickými oknami. Z jedného vykukol a objavil úžasný výhľad na jazero. Respektíve by ho bol objavil, keby vďaka tej hmle a dažďu dokázal vidieť viac než jeho štvrtinu. Voda sa liala po skle v potôčikoch. Oprel si čelo o sklo a cítil sa ešte znudenejšie. Nedokázal celkom pomenovať to, ako sa cítil, ale dobré to nebolo.

Odtlačil sa od okna a všimol si niekoľko tmavých výklenkov usporiadaných pozdĺž protiľahlej steny, ktoré sa striedali s tmavými drevenými dverami, ktoré viedli kto-vie-kam? Tie výklenky mali potenciál, pretože ich vyplňovali obrovské kamenné sochy rozličných stvorení. Priamo oproti nemu sa týčil mohutný lev skoro trojnásobnej veľkosti. Draco sa uškrnul. Pre dnešok žiaden chrabromilský lev, ďakujem veľmi pekne. Prešiel k ďalšiemu výklenku. Hipogrif. Kašľať na neho! Sprosté beštie. Tretia socha bola sľubnejšia. Mantichora. Jej ľudská tvár vrčala z levej hrivy a žihadlo, ktoré držala nad hlavou vyzeralo pripravené udrieť. Draco by mohol rozprávať. Zovrel leviu labu a vytiahol sa nahor do výklenku. Prekĺzol za príšeru a krátko hľadal skryté dvere, ktoré bývali vo výklenkoch Rokfortu ukryté dosť často. Ak tu nejaké existovali, boli príliš dobre schované pre náhodné hľadanie a rýchle Alohomora.

Škorpióni chvost bol stočený ideálne na to, aby poskytoval pohodlné sedadlo. Draco sa posadil a oprel si hlavu i plecia o záhyb chvosta. Krútil prútikom a uvažoval, či by mal precvičovať kúzla z Transfigurácie na zajtrajšiu hodinu, ale požadované kúzla boli až smiešne ľahké.

Lenivo si poklepkával prútikom o stehno a nazrel za hlavu sochy k veľkým oknám. Prial si, aby ten prekliaty deprimujúci dážď prestal. Radšej by vonku na metle trénoval metlobal, než sa nudil na opustenej chodbe.

Priblížili sa rýchle kroky; možno nie tak opustenej. Draco sa zdvihol a pritlačil sa na mantichorin chrbát. Po tom, čo sa uistil, že je celkom skrytý v tieni výklenku, vykukol von.

Tie kroky patrili Hermione Grangerovej. Draco sa uškrnul. Grangerová! Čo tu hore chcela ona? Za ňou sa pohybovala hranatá drevená krabica, ktorá sa poľahky vznášala v závese. Uvažoval, čo má za lubom. Asi sa zakrádať kvôli takej či onakej úlohe pre Pottera alebo Weasleyho. V skutočnosti bol prekvapený, že ju vidí samu. Normálne sa tí traja kvôli ochrane lepili na seba ako malé lemurčence. Grangerová bola sama jedine vtedy, keď bola v knižnici s nosom zaboreným v nejakej knihe. Jej malý kufor bol pravdepodobne plný kníh a ona hľadala pokojné miesto na čítanie.

Cieľavedome prešla popri Dracovom úkryte bez toho, aby zastala a pokračovala k dverám o dva výklenky ďalej. Vošla dnu so svojou krabicou a pevne zatvorila dvere. Draco čakal, či sa neukáže Potter a Weslík, avšak nakoniec zo svojho výklenku vyliezol. Nakrátko zaľutoval, že ju nepreklial, keď kráčala okolo. Mohla skončiť s chvostom somára alebo ušami netopiera. Uškrnul sa a potom sa zaškeril; uvedomil si, že keby ju preklial, asi by ho premenila na morskú uhorku alebo niečo horšie. Tá malá humusáčka bola s prútikom dobrá, do čerta s ňou.

Kráčal potichu k dverám, cez ktoré zmizla. Nezakrádal sa, pretože Malfoyovci sa nezakrádajú. No kráčal dosť potichu na to, aby jeho kroky nebolo počuť. Vrhol na dvere zašepkané Silencio, hoci nepočul, že by vydali nejaký zvuk, keď ich otvorila Grangerová. Nadvihol závoru a nakukol dovnútra.

Uvidel obrovskú, prevažne tmavú miestnosť so stropom, ktorý sa zdal byť míle nad hlavou. Jediné sklenené okno v strope prepúšťalo rozptýlené svetlo v tvare štvorca do stredu prázdnej podlahy. Miestnosť vyzerala pozbavená ako nábytku, tak návštevníkov.

Vkĺzol dnu a nechal dvere potichu za sebou zatvoriť. Zaujímalo ho, či z miestnosti neviedli von iné dvere. Pravdepodobne, pretože Grangerová zmizla. Chcel prejsť miestnosťou, keď ho prinútil neznámy uši-ťahajúci zvuk zakryť si ich rukami.

Čo to bol do pekla za čudný rámus? Skoro tú otázku položil nahlas a bol rád, že to neurobil, lebo do štvorca svetla vkročila Hermiona. Inštinktívne cúvol, ale na to, aby si ho všimla, bolo pri dverách príliš tmavo.

Po krátkom okamihu paniky stuhol a doslova na ňu zízal s otvorenými ústami, keď sa potácal, ako keby ho omráčila prútikom.

Čo to do pekla mala na sebe? Objemný školský habit, prudérna biela blúzka, podkolienky a rozčaptané poltopánky boli preč. Chodidlá mala bosé. Nohy mala pokryté čiernym - nuž, čo to vôbec sakra bolo? Vyzeralo to, ako keby si ponorila nohy do čiernej farby, pretože vyzerali, že majú lesklú textúru a lepili sa na všetkých miestach k jej pokožke. Jej brucho bolo neslušne odkryté, rovnako ako jej paže. Top, ktorý mala na sebe bol čierny a tie malé pásiky, ktoré jej ho držali na pleciach len zdôrazňovali, že slečna Grangerová za posledných pár mesiacov pomerne pôsobivo rozkvitla. Kto by bol tušil, že toto skrýva pod svojím habitom? Zvláštne, stále mala na sebe chrabromilskú viazanku, voľne uviazanú okolo krku. Elegantne sa hojdala medzi jej prsníkmi, o ktorých práve zistil, že ich vlastní.

Dotkol sa jazykom náhle suchých pier a pokúsil sa spomenúť si ako dýchať. Jeho mozog nedokázal celkom spracovať tento nový materiál: úplne neočakávané odhalenie, že Hermiona Grangerová, humusáčka, chvastúň, vševedka a celkovo vzato všeobecná otrava, bola ohromujúca. Pás mala pevný a viditeľný, nohy boli zobrazením dokonalosti a... musel priznať... jej tvár stratila všetky stopy detskej okrúhlosti a stala sa... ach, do pekla s tým všetkým... skutočne krásnou. Dokonca i jej vlasy stratili veľa z tých neskrotných kučier a teraz viseli skôr elegantne na jej nahých pleciach a na chrbte.

Šmátral po kľučke za sebou. Musel uniknúť. Musel vypáliť ten obraz zo svojej mysle tak skoro, ako bolo možné. Presvedčí Goyla, aby na neho použil nejaké pamäťové kúzlo!

A potom sa Hermiona začala pohybovať. Tie zvuky boli zjavne akousi hudbou a ona sa pohybovala v rytme toho zvuku. Zahŕňal množstvo bubnovania a Grangerovej boky sa zakaždým príťažlivo pohli, keď to tempo spomalilo. Plecia sa jej triasli a ruky zdvihla do vzduchu. Tempo sa zrýchlilo a Hermiona sa roztočila a krúžila stále divšie a divšie. Ruky mala vo vzduchu a nohami rozmazane pohybovala. Zdalo sa, že spieva, hoci Draco nedokázal cez tú hudbu počuť a tá nemala rozoznateľné slová.

Díval sa nekonečne dlhú dobu. Ani si neuvedomil, že sa stále rukou opiera o závoru. Hrdlo mu vyschlo a on pocítil neklamné vzrušenie stúpajúce z jeho slabín. Zrazu mal náhle nutkanie vojsť do toho svetla a chytiť ju. Hľadela by na neho v šoku, oči dokorán a asi vydesená. Vlasy by mala rozviate a hruď by sa jej od námahy dvíhala. Pery by mala vlhké a -

Draco otvoril závoru a vypálil z miestnosti. Bolo mu jedno, či niečo začula. Uháňal chodbami popri mokrých oknách a utekal dole schodmi. Zastavil, až keď bol bezpečne v slizolinskej spoločenskej miestnosti, udýchaný z toľkej námahy.

"Jejda!" komentoval Goyle zo svojej zvyčajnej polohy na gauči. "Kde si bol, Draco? Niekto ťa naháňa?"

Draco na neho zízal, užasnutý, že čo i len na okamih zvažoval, že nechá Goyla použiť na seba pamäťové kúzlo. Ten pavián by asi usmažil jeho mozog ako vajíčko. Na čo do pekla myslel? Spomenul si. Na prekliatu Grangerovú. Točiacu sa v tmavej miestnosti a vyzerajúcu ako anjel z pekla. Ako ich volajú? Sukuby. Striasol tú predstavu. Nešlo mať zmyselné predstavy o Hermione Grangerovej. Jednoducho nešlo.

Rozhliadol sa krátko po Pansy Parkinsonovej, ale pomyslenie na to, ako ju obchytkáva, s ním v tejto chvíli nič neurobilo. Jej prsia boli ako dve mandarínky v porovnaní s-

"Bolí ma hlava," dostal zo seba Draco. "Idem si na chvíľu ľahnúť."

To sa ale ukázalo byť najhoršou vecou, čo mohol urobiť. Prehadzoval sa a pretáčal na svojich prikrývkach a zbytočne sa pokúšal myslieť na tie najnudnejšie veci predstavujúce: Herbológiu, hranie metlobalu proti Bifľomoru, hodinu Histórie mágie, červoplazov. Nič nezaberalo. Jeho myseľ sa stále znova a znova vracala k chrabromilskej humusáčke tancujúcej na jej zvláštnu muklovskú hudbu.

ooOoo

Hermiona na seba použila Odstrániť (cz: Pulírexo), aby sa zbavila potu a vyčistila si oblečenie. Bol to bolestivý proces, ale nemala čas ponoriť sa do pokojného kúpeľa. Mala sa stretnúť s Harrym a Ronom a ísť na večeru. Šťastne si vzdychla, keď vkĺzla do školského habitu a zastrčila svoj úbor do rohu vedľa gramofónu. Na ten starodávny gramofón narazila počas jedného z ich nesprávnych zabočení a prepašovala ho do tejto nepoužívanej miestnosti v zabudnutom krídle. Na svojom poslednom výlete domov šla do antikvariátu a vybrala si tak veľa starých platní ako dokázala nájsť. Zo všetkých muklovských vecí, ktoré jej na škole chýbali, bola moderná hudba na tom zozname najvyššie. Na samom vrchu bol samozrejme počítač, a potom telefóny, ale elektronické zariadenia na Rokforte jednoducho nefungovali.

Ale ten starý kľukový gramofón nebol na elektrinu. Staré vinylové platne zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov hrali jednoducho krásne. Niekto musel vyhodiť celú svoju zbierku z osemdesiatych rokov, pretože našla Van Halena, Def Lepard, Billyho Squiera, Queen a Pat Benatarová. Dnes počúvala Guns N´Roses, ktorí neboli jej obľúbení, ale "Sweet Child of Mine" mala skvelé tempo na tancovanie.

Zistila, že život čarodejníka vôbec neprospieva štíhlej postave pri všetkom tom ďatelinovom pive, tekvicových paštičkách a sladkostiach, ktoré Ron ukradol z kuchyne pri každej príležitosti. Keď sa na leto vrátila domov, pripadala si strašne tučná. Pocit, ktorý potvrdila váha v kúpeľni. Sľúbila si jesť menej sladkostí a viac cvičiť, ale dievčatá v jej spoločenskej miestnosti si mysleli, že cvičenie je muklovská zvláštnosť. Zostávali štíhle používaním rôznych kúziel a elixírov. Prax, o ktorej si bola Hermiona istá, že nemôže byť zdravá. A tak cvičila tajne a tanec jej umožňoval oddávať sa svojej láske k muklovskej hudbe.

Uhladila si na bokoch habit a usmiala sa. Tento režim fungoval dokonale. Cítila sa skvele. Skontrolovala znova svoje oblečenie a zanechala tú miestnosť a jej tajomstvá za sebou.

ooOoo

Draco si okamžite všimol, keď Hermiona vošla na večeru do Veľkej siene, hoci si prial, aby si nevšimol. Bola znova vo svojom normálnom štýle oblečenia, vďakabohu. Biela blúzka zapnutá tesne pod krkom. Podkolienky ako sa patrí vytiahnuté po kolená. Škaredé topánky na elegantných nohách. Habit zakrývajúci všetky tie štíhle klady. Viazanka správne uviazaná a zastrčená do odporného chrabromilského svetra namiesto toho, aby sa kývala zvodne nad oblinami, zdvíhajúcimi sa -

Draco sa zrazu začal veľmi zaujímať o svoj tanier s jedlom, hoci nech zjedol čokoľvek, chutilo to ako piliny. Pokúšal sa nevšimnúť si, ako sa Hermiona vklinila medzi Harryho a Rona a usmiala sa na nich. Vôbec jej nevenovali žiadnu pozornosť, pretože boli zjavne zapojení do akéhosi vášnivého rozhovoru so Seamusom Finniganom. Pokrčila plecami a začala jesť.

Draco ju zámerne ignoroval po zvyšok jedla a uspokojil sa s priebežným urážlivým komentovaním susedných bystrohlavčanov, vďaka čomu slizolinský stôl na konci večere reval smiechom. Keď niekoľko bystrohlavčanov začalo nahmatávať svoje prútiky, došlo mu, že svoju prácu odviedol a odobral sa na večer.

Rýchly pohľad na chrabromilský stôl mu ukázal, že lemurie trio už odišlo. Vydýchol úľavou nad tým, že si ani nevšimol, kedy odišla.